POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 25.5.2012

Ivan si zobral dovolenku a sprevádza nás posledný deň. Z Karlovej Vsi ideme lesom,
ktorý je ešte stále napodiv veľmi autentický.
Na Devínskej Kobyle sa kocháme výhľadom. Schádzame k ranogotickému kostolu v Devíne.
Obdivujem barokové pieskovcové sochy. Karpaty sa končia. 
Ivan pozná gril pri Dunaji a tak ideme na grilované rebierka. Prichádza aj Jose a pripája sa
ku konzumácii rebierok.
Ideme k sútoku Dunaja a Moravy. Príde aj Rado a naženie nás do vody.
Omočíme si nohy, urobíme dokumentačné foto a ideme na hrad.
Tam Jose vyberie šampanské, poháre na stopkách a oslavujeme. Už naposledy.
Stojím na múre Devína, pozerám na Dunaj a je mi jasné, že je koniec.
Som vďačná svojmu telu, že to celé vydržalo a doprialo mi skvelý prechod.
Užila som si to s ním všetkými zmyslami, každým svalom, celým povrchom,
každým milimetrom kože.
Som vďačná Prírode, že ma prijala, prichýlila a ukázala sa mi z nepoznaných stránok.
Umožnila mi pocítiť to spojenie. Archaické, večné, stále znovu a znovu nachádzané.

Som vďačná mojim kamarátom, že ma sprevádzali. Ukázali mi svoju lásku.
Pociťujem a prijímam to ako dar. Ako veľké mystérium dotyku duší.
Som vďačná vyšším mocnostiam, Bohu, že na mňa dávali pozor, aby sa mi nič nestalo.
Že mi umožnili poodchýliť ťažký záves spriadaný egom.
Som vďačná, že som sa občas počula ako spievam svoju vnútornú pieseň.