POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 20.5.2012

Slnko už o šiestej prichádza na lúku. Bude teplo. Jeho lúče narážajú do mladých dubových listov
a zapaľujú v nich intenzívne, akoby vlastné, zelené svetlo.

Kúsok pred Javorinou schádzame z červenej. V Novej Lhote sme sa s kamarátmi
Matejovičovcami dohodli na obed.
Máme veľkú časovú rezervu, až kým v susednej dedinke Vápenky nefotím krásne, staré, drevené,
vyrezávané okná, ako ich statný pán reštauruje a jeho manželka nás promptne pozve dnu.

Vypijeme s ňou nalačno fľašu vína, poukazuje nám nádherný dom po babičke so starým nábytkom,
starými fotkami rodičov a prarodičov v krojoch aj bez nich.
Zjeme ešte výborný moravský tvarohovo-ovocný koláč a už sme aj v časovej tiesni.
Tak sa v poludňajšom úpeku ponáhľame cez polia najrýchlejšie ako sa nám dá.

Do Novej Lhoty prichádzame spolu s autom v ktorom sedia Táňa a Ivan. Miestne pohostinstvá
nemajú otvorené v nedeľu na obed (v duchu rozmýšľam o ich podnikateľskom pláne,
neviem kedy inokedy chcú zarobiť ak nie cez víkend).
A tak sa presúvame do Javorníka, Filipovského údolia, kde v zrekonštruovanom pionierskom tábore
funguje hotel, reštaurácia, jazierko aj lyžiarsky vlek. Dávame si fajn obed s litrami kofoly
a české koruny minieme do posledného haliera.

Vydáme sa pešo na Megovku. Nikto tam nie je, je zamknutá, ale zhruba taká ako si ju pamätám.
Kúzelná kamenná chatička s drevenou verandou na poschodí a magickým vyžarovaním.
Chytí nás značný spomienkový optimizmus, navštívime jazierko, ktoré sme pred dvadsiatimi piatimi
rokmi čistili, studničku. Táňa s Martinom rozprávajú veselé príhody z víkendoviek.

My s Ivanom sme sa zúčastnili len malej časti, ale aj tak zasnene počúvame.
Je to ako sa strojom času preniesť znovu do bezstarostného obdobia zábavy, hier, priateľstva.
Martin zahrá na gitare zopár pesničiek a Táňa s Ivanom odchádzajú.

My pokračujeme na Šibeničný vrch, ďalej na červenú a po hrebeni sa prehupneme späť na Slovensko.
Spíme kúsok pod vrchom Slobodných na malej čistinke. Rozkladáme oheň a opekáme slaninu.
Posledné kúsky domácej, z dolniakov. Čo len bude chudák vegetarián Martin jesť.
Našťastie máme ešte jelenie klobásky z Moravy.