POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 19.5.2012

Po cestách a dedinkách sa vymotávame z Trenčíina. Červená vedie neočakávane
až ku Kyselke nad Zlatovcami. Plníme ňou všetky fľaše, je vynikajúca.
Značka tu však končí, a tak postupujeme zase podľa intuície, sedliackeho rozumu a mapy krížom
cez polia a lúky do Drietomy. Pol hodiny cesty nad dedinou zase naďabíme na červenú.

Je naozaj teplo, po týždni si znovu obliekam minisukňu. Prechádza okolo nás rodina. Kráčajú
s náradím hore prašnou cestou. Neskôr ich vidíme obrábať pole, postrekovať ovocné stromy.
Sobotňajšia rodinná aktivita na podporu ekonomiky. Podľa výrazov tvárí záhradkárčenie
v žiadnom prípade nepatrí medzi obľúbené činnosti mladšej generácie.
Spomínam si na svoje nútené práce na rodinnej latifundií a mám pre nich veľké pochopenie.
Na nás turistov len divne hľadia.

Za chvíľu sme na hranici s Moravou. Tie mäkké, oblé lúky, poľná cestička. Cítiť demografický tlak
Čiech aj Bratislavy, lebo stretávame výletníkov za plné autobusy.
Keď značka odbočí do moravského vnútrozemia, sme na asfaltke a tou si to šinieme kilometre.
Mikulčin vrch, Trojak... samá hrôza, asfalt, príšerné stavby.

Jediným pozitívom je pikantný guľáš z diviny, ktorý si dávame na jednej "horskej" chate. Je fakt skvelý.
Kupujeme si aj jelenie klobásky. Už sa schádzajú hostia sledovať majstrovstvá sveta v hokeji,
zápas Česko - Slovensko, keď odchádzame. Istota je istota.

Konečne zanecháme asfaltku! Je večer a začíname zhľadúvať miesto na spanie.
Vyjdeme na hrebeň nad Lopeníkom. Máme nádherne výhľady na obe strany.
Prekrásne lúky s osamelo stojacimi košatými dubmi nás presvedčia, že je to to pravé nocovisko.

Chystá sa úžasný západ slnka. Červeno-oranžovo-ružovo-fialový, ako má byť. Lúka mení farby.
Aj za sebou naskladané zvlnené hrebene na Morave. Teším sa na oheň, slaninu,
Martinovu gitaru a spev. Dokonalý pokoj.
Mliečna dráha k nám približuje postupne jednotlivé súhvezdia.
Spíme pod dubom, čo nás ochráni pred rosou.