POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 18.5.2012

V studenom, ale krásne slnečnom ráne varíme čaj. Pijem ho ešte v spacáku, je len 6 ºC.
Rýchlo začíname šliapať aby sme sa zahriali. Cez deň sa otepľuje.
V Trenčianskych Tepliciach sa necháme nalákať cukrárňou na druhé raňajky. Pred stolíkmi v parku
nádherne kvitnú japonské čerešne. Tisícky cukríkovoružových lupienkov na každom konáriku.
Takmer mám pocit, že to tie stromy preháňajú.

Dekadentne, opustené kúpeľné budovy dokresľujú miestny kolorit. Výrazne medzi nimi vyniká synagóga. 
Aká silná tu musela byť židovská komunita, že postavili takú veľkolepú stavbu.
Už za teplého dňa pokračujeme smerom k Trenčínu. Keď sa na lúčke prezeráme či nemáme náhodou
kliešte, prefičí okolo cyklista. Asi sa diví, prečo si tak sústredene obzerám polonahého Martina.

Tesne poobede prídeme do Trenčína. Nič z toho, čo mám v meste vybaviť sa mi nepodarí, ani v banke,
ani na polícii (nikde to nie je v ich kompetencii). Dožerie ma to a tak ideme na zmrzlinový pohár.
Martin kúpi gitaru, dúfame, že bude lepšie počasie a budeme spávať zase vonku pri ohni.
Stretávam sa s kamarátom Jožinom z Trenčína, ktorý si myslí, že to ideme za trest
a dobre sa na nás pri káve baví.

Ubytujeme sa v prázdnom robotníckom penzióne, ktorý je už za Váhom, v smere nášho zajtrajšieho pochodu.
Barman, po tom ako nám dá kľúče, sa nám neskrývane, na plné kolo smeje. Ešteže sme si kúpili dobré víno.
Martinove jemne, na gitare vybrnkávané piesenky moc nezapadajú do prostredia, ale odosobňujem sa
od strohého, striktne funkčného, ba priam až minimalistického zariadenia našej izby a ponáram sa
do stredoškolských časov Brontosauráckych víkendových akcií. To sme prespievali celé noci.