POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 16.5.2012

Po noci vo vynovenom penzióne v snehobielych ľahulinkých perinách, po výborných raňajkách,
zápise v kronike a rozlúčkou s veľmi sympatickou obsluhou konečne o deviatej vyrážame.
Je zima. Stúpanie nás zahrieva. Asi po hodine prichádzame ku Kľackému vodopádu.

Je to prvý vodopád na tejto ceste. Nie je to nič dychvyrážajúce, ale poteší.
Stúpame pekným lesom a sme na Kľaku. Je zamračené a chmáry sa prevaľujú po Slovensku.
Vidieť najbližšie okolie. Jasne rozoznávam Fačkovské sedlo aj stupák po zjazdovke nad ním.

Schádzajúc z vrcholu stretneme uja s ručnou pílkou ako prečisťuje chodník zapadaný kmeňmi
rôznej hrúbky po silnom vetre. Za týždeň má byť na Kľaku stretnutie Krás Slovenska
a očakávajú tisícku účastníkov.
Vydýchnem si, že sme tu teraz a nie o týždeň. Keď oznámime ujovi, odkiaľ a kam ideme, nadchne sa.
Zjavne je to zanietený turista. Vyrozpráva nám svoje zážitky z prechodu Nízkych Tatier.
Keby sme ho nechali asi nám vyrozpráva všetky túry svojho života.
Necháme ho píliť spadnuté buky a pokračujeme v zostupe do Fačkovského sedla.
Ešte sa zozimilo.

Rozhodneme sa pre teplý obed v drevenej kolibe. Snažím sa omotať okolo krbovej vložky,
ktorá našťastie už dlhšie horí a vyžaruje príjemné teplo.
Zdržujem odchod podrobným prezeraním gýčovej výzdoby, ktorá je naozaj hojná,
s veľmi rôznorodou tematikou. Heslo: menej je niekedy viac, tu zjavne nepočuli.
Vyrážame, ja s plným bruchom vepřo-knedlo-zela.

Popod vleky sa diretissimou dostaneme na hrebeň a potom už krásnymi lúkami,
trávnato-lesnými stranami postupujeme k Čičmanom. Keby nebola taká zima,
rada by som spala vonku a mohla tak absorbovať harmóniu Strážovských Vrchov.

Ubytujeme sa v penzióne, poriadne sa prioblečieme (ešte stále sa zozimuje)
a ideme na obhliadku muzeálnych dreveníc.
Fotím o 117. Napriek očakávaným bielym ornamentom, toľko krát videných na prospektoch
o krásach ľudovej architektúry, ma Čičmany prekvapia.
Tá jednoduchosť cifier, opakovanie bazálnych geometrických tvarov,
či pôsobivosť bielo -čierneho kontrastu na mňa silne zapôsobí.

Dedina je ako vymretá. Ohlasovaná biočajovňa s predajom čičmianských remeselných výrobkov
je tiež zavretá. Je definitívne mimo sezóny. Pristihnem však mladíka,
ako vchádza do obchodu a nanominujem sa mu tam. Len si zabudol mobil.
Ale v družnom rozhovore sa s nami zdrží zo dve hodiny.

Kúpim si plstenú čiapku, čičmianske ručne pletené podkolienky z ovčej vlny ku kroju aj pekné
pohľadnice. Podebatujeme o salašníctve, fujarách, slovenských zvykoch, folklóre. Povzbudím ho
v aktivitách. Dostanem ešte telefón na výrobcu krpcov, ktoré si chcem rozhodne zakúpiť.

V kúpeľni penziónovej izby objavím vaňu a zaleziem do najhorúcejšej vody akú vydržím.
Pomaly rozmŕzam a dospievam až k pocitu, že moje bunky nahromadili všetko nahromadenia
možné teplo. Myslím, že som dosiahla vyše 40ºC.
Martin donesie fľašu vína, naleje mi do pekného pohára a podá do vane.
Pijem a upadám do stavu blaženej letargie.