POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 12.5.2012

Nádherné ráno. Slnko je len prísľubom pekného dňa, ešte nebičuje svojimi neúprosnými lúčmi,
pred ktorými sa na hrebeni niet kam ukryť. Zohrieva môj povrch ako aj povrch celej prírody okolo.
Naplno vnímam ako sa prebúdzajú trávnaté hrebene s kosodrevinou a začínajú topiť snehové splazy.
Konečne sme nad hranicou lesa – nelesa.
Sú mi jasné procesy vyparovania aj sublimácie, ale vidím len ako sa zo všetkého dymí.
Ako keby slnko údilo celé stráne.
Slnkom zaliata Štefánikova chata pod Ďumbierom. Dávame si polievku, kofolu, čaj aj tatranky.
Kupujeme a píšeme pekné, kreslené, chatové pohľadnice.

Cestou na Ďumbier prechádzame cez strmé trávnaté stráne, z ktorých bol sneh vytlačený len
nedávno kobercom fialovo kvitnúcich šafranov. Líham si medzi ne a Martin ma fotí.
Cítim, že by som mala byt nahá ako oni, sme však na hlavnej trase Chopok – Štefánička,
je sobota a chodníkom prúdi mnou neočakávaný dav turistov.
Takže sa rozhodneme pre zaodetú variantu.

Na vrchole najvyššieho bodu prechodu, Ďumbiera (2.046 m) pijeme Demänovku a fotíme sa.
Sme ešte v značnej eufórií, keď si všimneme, že sa zamračilo a ženú sa na nás chmúrne čierňavy.

Maximálne zrýchlime krok na Chopok. Tu sa Sonka odpája, zostupuje na severnú stranu.
My pokračujeme smerom na Chabenec.

Bežíme po obrovských, hladkých, žulových platniach, s toľkou ľudskou námahou dokonale
naukladaných vodorovne za sebou. Tvoria jasnú, rovnomernú stuhu v okolitých zelenkavých sutinách.
Chcem za sucha prejsť čo najväčší kus cesty na chatu v sedle Ďurková. Keď začne pršať, po klzkých,
kamenných platniach budeme môcť postupovať len veľmi opatrne. Dážď je evidentne len otázkou času.

Na Poľane začína pršať. Na hrebeni vidíme kamzíky v tesnej blízkosti.
Zjavne sú zvyknuté na ľudí a vôbec sa nás neboja, ako pri nich prechádzame.

Zazriem hranostaja ako uteká cez chodník. V papuľke nesie hraboša zhruba tak veľkého ako on sám.
Predstavujem si súboj dravca s hlodavcom. Napriek telesnej rovnováhe bol boj dopredu rozhodnutý.
Dravosť lovca proti o záchranu utekajúcej koristi.
Uvedomujem si, že v ľudskej spoločnosti je to obdobne. Nezáleží tak na svaloch, ako na rozhodnutí,
byť či nebyť korisťou. Hmly sa prelievajú cez hrebeň Kotlísk. Veľmi Švantnerovská atmosféra.
Akoby sa mi premietali pred očami scenérie z Nevesty hôľ.

Za Chabencom prestane pršať. Oranžové svetlo nasvieti trávu, valiace sa hmly, doliny aj bočné
hrebene. Mám pocit nereálneho časopriestoru.

Na chatu pod Ďurkovou prichádzame mokrí. Horí v peci a môžeme si vysušiť veci.
Chatár nám dá polievku a čaj. Majú gitaru, Martin hrá. Spievame.

Medzi účastníkmi organizovaného prechodu KST Donovaly – Čertovica, ktorí sú tiež ubytovaní
na chate, sa zoznamujeme so sympatickým Josem. Sľúbi, že sa k nám pripojí v Malých Karpatoch.
Uvidíme. Dostaneme VIP izbičku pre dvoch , a tak netrpíme chrapotom v kolektívnej nocľahárni.
Blahorečím chatárovi.