POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 9.5.2012

Nádherné jasné ráno. Výhľad na Tatry je taký ostrý, akoby sa na ne dalo siahnuť. Po dvoch dňoch dažďa je nebo dočistučka vyumývané. Kráľova Hoľa je na skok. Čaká nás zajtra.
Od sedla Dobšinského kopca konečne znovu poznávam harmonickú krásu Slovenska. Zmiešané lesy (buk, javor, jedľa, smrek), mäkké, šťavnaté, sýtozelené slnkom zaliate lúky, pramene, studničky. Oblé tvary kontrastujúce so skalami Slovenského Raja. A konečne kvety. Soldanelky, krokusy, prvosienky, vstavače.
Na strome pozorujem päť naháňajúcich sa veveričiek. Mláďatá s matkou. Koncentrovaný prejav životodarnej sily jarnej prírody.

Na horárni pod Gápľom sa dôkladne umývame vo výdatnom prameni. Je na to skvele uspôsobený
s mydlovou krabičkou aj malým zrkadielkom, v ktorom sa fotíme.
Studená, dych vyrážajúca voda mi na pár sekúnd zamrazí pokožku,
ale vo vlásočniciach prudko pulzujúca krv ju prehreje až do blahodarného pocitu tepla.

Prebehlo len pár minút a vonkajšia teplota sa nijako nezmenila, ale mne sa zdá, že moje telo preletelo
z polárneho kruhu do trópov. Perieme.
Keď má človek so sebou len to najpotrebnejšie, je pranie časovo veľmi nenáročná záležitosť.
A to aj v prípade, že sme ostali v spodnom prádle a rozhodli sa vyčistiť všetky zvršky.

Na prudkom slnku za chvíľu vyschnú a čo nie celkom, to si navliekam jemne vlhké a užívam si toto
prirodzené chladenie.

Nádhernými scenériami prídeme až na Čuntavu, obrovskú lúku s horárňou, pár chatami a niekoľkými
zborenými kamennými budovami. Veľmi dekadentné, opustené miesto.
Chceme však spať vonku, urobiť si oheň, a tak sa rozhodneme nedôjsť do Telgártu na večer,
ale ponoriť sa do mágie Čuntavy.

Našla som si dva kliešte. Úspešne ich odstraňujem pinzetou. Po jednom mi ostáva červený dvorec.