POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 4.5.2012

Ideme dolinou potoku Chujava. Na lúke pozorujem líšku, ako loví myši prískokmi takmer zvislými. Na striedačku ma pozoruje. Vôbec ju nevyrušujem a ďalej skacká vo vysokej tráve. Napriamený chvost, napnuté telo, pružnosť a ohybnosť. Dokonalá súhra svalov a očí. Na diaľku nevidím či niečo ulovila, ale akoby ma pozývala loviť s ňou.

Z Ľubovca sa nám dvakrát stratí červená. Prvý krát ju asi po hodine chôdze nájdem tam, kde ju očakávam, na konci poľa. Orientujem sa podľa mapy. Druhý krát schádzame krížom cez les strmo dole do údolia potoka Sopotnica. Postupujeme dolu prúdom. Vyzúvam si tenisky a vstupujem do neho. Láka ma. Voda je priezračná a studená. 

Na druhom brehu hore je cesta. Vyjdeme na ňu a nachádza nás značka.
Dolina potoka je nádherná, divoká. Meandre sa striedajú s malými vodopádikmi. Vysokánske buky, hraby, javory, jelše a duby lemujú brehy. Malý klenot vlievajúci sa do Hornádu. Mám pocit, že by ho bolo treba chrániť, ale možno jeho najlepšia ochrana je to, že o ňom nikto nevie.

Hornád je tu široký a dosť lenivý. Pri Kysackom meandri okolo nás fičia neustále vlaky. Kysak je posledná civilizácia pred Slovenským Rudohorím, a tak nakúpime potraviny na pár dní. Ruksaky aj nohy oťažia. Ťažko sa stúpa v popoludňajšej horúčave. Výhľad z Jánošíkovej bašty nás odmení. Údolie Hornádu máme ako na dlani.

Stúpame ďalej na Prielohy. Po malom, krátkom daždi nás víta slnkom zaliaty vrchol s malebnou lúkou posiatou košatými, ojedinelými stromami. Kochám sa výhľadom. Mám veľkú chuť ostať tu spať, ale vidina chaty Jahodná so sprchou a mäkkou posteľou nás popoháňa ďalej.

Na chate si dáme skvelú večeru s vínom a horúcimi malinami s vanilkovou zmrzlinou. Dlhá, teplá, výdatná sprcha. Užívam si tieto samozrejmosti všedných dní ako niečo výnimočné.